Pripravenosť stavebného otvoru na montáž garážovej brány

alebo

Takto sa to nerobí: Prečo si treba dať záležať na príprave stavebného otvoru.

 

 

Základné pojmy

Na nasledujúcich riadkoch sa dočítate ako sa vyvarovať prípadným problémom pri montáži garážovej brány. Aby ste sa dostali do obrazu, pripravili sme pre Vás mini slovník základných pojmov:

Sekčná brána – najčastejšie používaný typ brány zložený z vodorovných sekcií. My využívame štandardizované sekcie o výškach od 450-620 mm. Sekcie sú samozrejme tepelne izolované PUR penou o hrúbke 40 mm

Rolovacia brána- zložená z úzkych lamiel, ktoré sa obtáčajú na bubon. Bubon býva opatrený ochranným krytom. Šírka jednej lamely je približne 77 mm, každá lamela je tepelne izolovaná 15 mm hrubou PUR penou.

Nadpražie – plocha nad vrchnou vodorovnou hranou stavebného otvoru. Ľudovo sa to dá nazvať aj ako výška prekladu. Minimálna výška nadpražia je závislá od použitého typu kovania. Pre konkrétnu inštaláciu sa obráťte na svojho predajcu.

Ostenie (ľavé/pravé) – vnútorná plocha okolo zvislej hrany stavebného otvoru. Základom je aby nadpražie a ostenie tvorili jednu geometricky presnú roviny. Typickým nedostatkom stavebného otvoru je, že ostenia netvoria rovinu, ale tzv. vrtuľu, čo sa dá overiť priložením vodováhy na obe ostenia.

 

Zlé geometrické parametre stavebného otvoru

Pre každého stavebného majstra by malo byť samozrejmosťou murovanie a omietanie pomocou vodováhy (najlepšie presnej 🙂 Pre dobrý vizuálny dojem by mali byť steny stavebného otvoru v prvom rade vymurované do presnej zvislice pri pohľade z exteriéru. Tým zabezpečíte aby bočné tesnenia bolo vidieť po montáži brány rovnomerne po celej výške.

My sa však zameriame hlavne na funkčné hľadisk, tam je dôležitejší interiér, pretože brány sa spravidla umiestňujú za otvor, teda z vnútornej strane garáže. Medzi najčastejšie chyby, ktorých sa dopúšťajú laici patria steny omietnuté a vymurované „do vrtule“, či hrboľaté či krivé steny, ktoré následne treba podkladať pomocou dištančných podložiek. Potom sa ľahko môže stať, že pod koľajnicou presvitá. Pri zateplenej garáži je potom potrebné vyplniť vzniknutý škáru medzi vodiacou koľajnicou a stenou.

Najtypickejším stavebným faux pas je vypuklé miesto vo výške prekladu nad bránou. Najčastejšie vzniká tým, že v rohu sa stretáva niekoľko vrstiev sieťky a stavebného lepidla, ktoré vytvoria hrču.

Slabá únosnosť podkladu

Už v prípravnej fáze projektu je dôležité sústrediť maximálnu pozornosť na výber čo najpevnejšiemu materiálu, ktorý bude použitý v okolí stavebného otvoru. Toto je zvyčajne v kompetencii stavebného inžiniera, ktorý túto skutočnosť zahrnie do projektu. Na pevnosti naozaj záleží. Ak nie je dodržaná táto podmienka, silný vietor či búrka by mohli časom začať uvoľňovať hmoždinky zo steny.

Absencia vyznačených línií nosných stropných prvkov

Niekedy to bolo jedoduché, všade sa používal pevný betón a človek si mohol byť istý, že to bude držať. Modernou alternatívou klasického betónu sú rôzne druhy odľahčených konštrukcií s následnym prekrytím sadrokartónom prípadne OSB doskou. Tieto dve možnosti môžu nejednému montérovi brán spôsobiť vrásky na čele. Veď predsa vodorovné koľajničky musia pevne držať aby ich váha otvorenej brány neuvoľnila, čo môže spôsobiť ujmy na zdraví či majetku. To však samozrejme nikto nechce a tak pred montážou sadrokartonu, osb dosiek alebo plechov na strop nezabudnite vyznačiť nosné stropné prvky (fošne, hranolčeky, oceľové profily) ide predsa len o Vaše zdravie a majetok.

Absencia zástrčky na elektrický pohon

Na prvý pohľad banalita, s ktorou sa však stretávame pomerne často. Pre bežnú garáž je potrebné mať pripravenú zástrčku na 230V, kde bude pripojený elektrický pohon. Zvyčajne sa zásuvka umiestni približne 3300 mm od otvoru brány a minimálne 200 mm mimo osi stavebného otvoru. Najideálnejšie je mať pripravený dočasný prívod elektriny (predlžovačka) a privedený prívodný kábel pre budúcu el. zásuvku. Po úspešnej montáži brány a stropného pohonu si viete optimálne umiestniť el. prívod brány